OdporúčameZaložiť web alebo e-shop

Geologické éry zeme

Prahory

Prahory

(Archaikum)

 

Časový interval prahôr je zhruba od  4 – 2,5 mld. rokov. Je to najstaršia éra zeme, ktorá trvala najdlhšie.


 

Začiatok Prahôr je poznamenaný veľkou vulkanickou činnosťou (omnoho vyššou ako dnes).Prakontinent obklopený praoceánom sa postupne rozpadával a tvorili sa jadrá budúcich kontinentov. Začala sa vytvárať Pevninská Kôra Ako základ budúcich kontinentov 

V pribehu prahôr a starohôr došlo k opakovanej horotvornej činnosti. Vzniknuté pohoria sa postnupne rozrušovali vonkajšími geologickými procesmi.

.



 

 

Vznik pohorí v archaiku 

Tektonické pohyby v archaiku sa delia na štyri úseky:

 

Asi pred 3750 mil. rokmi v Grónsku a asi pred 3500 mil. rokmi v Zimbabwe vznikli najstaršie Chromitové ložiská na svete.Miestami majú zvýšený obsah platiny. Chromitové ložiská vznikali v podmorských lávových výlevoch, v ktorých bola prítomná extrémne bázická magma. Z magmy kryštalizovali mafické minerály ako sľudaolivín bohaté na mangán a železo.

                                                Chromit                                                           Platina

Prvé Usadené Horniny

Prvé Usadené Horniny vznikali pred 3500 mil. rokmi v južnej afrike a Austrálií.Na rozdiel od vyvretých Hornín, Ktoré sa vytvárali stuhnutím prúdom magmy, Usadené (Sedimentárne) vznikali rozrušením už jestvujúcich hornín zemskej kôry a udsadením materiálu, z ktorého boli vybudované, vo vode alebo na súši.Najstaršie usadené horniny sa vytvorili na morskom dne nedaleko pobrežia.

Príklad Usadených Hornín - Travertín

 

Veľmi významnou skutočnosťou bol vznik biosféry - objavenie sa života. Predpokladá sa že živá príroda sa vyvíjala postupne, od najjednoduchších foriem života až po najzložitejšie.

V prahorách sa objavili v hydrosfére pred viac ako  3 miliardami rokov prvé preukázateľné formy života vo forme baktérii a siníc, Ktoré sú základom dnešných živých organizmov.


Koncom Prahôr pred 1,5 Miliardami Rokov sa pravdepobodne vyvinuli bunky s typickým jadrom, ktoré zabezpečovalo dokonalejšie riadenie životných procesov. Neskôr pri prvotnej fotosyntéze začali sinice a riasy uvoľnovať do prostredia kyslík. 

                                                              Baktérie                                                                            Sinice