Prvohory-Druhohory
Prvohory
Prvohory sa vyznačujú rozvojom života.
Prvohory sa rozdeľujú na tieto obdobia : Kambrium, Ordovik, Silúr, Devón, Karbón, Perm
Znaky Prvohôr: Rozsiahla horotvorná činnosť , ktorá spôsobila vznik vysokých pohorí
Magmatická činnosť
Premena hornín
Začiatkom paleozoika boli kontinenty sústredené prevažne okolo južného pólu v rámci superkontinentu Pannotia. S nástupom kambria sa tento superkontinent rozpadol na niekoľko menších kontinentov (Laurentia, Sibíria a Baltika) a jeden väčší: Gondwanu). Menšie kontinenty sa pomaly posúvali z juhu na sever, až kým nedosiahli v perióde silúr-devón rovník, kým Gondwana zostala umiestnená pri južnom póle. Počas ordoviku až silúru prebiehalo kaledónske vrásnenie, ktoré vymodelovalo napríklad hory v súčasnej Škandinávii a na Britských ostrovoch. Približne v devóne sa začala rozpadať aj Gondwana a jednotlivé fragmenty sa tiež sa posunuli severnejšie. V karbóne sa vytvorila Laurázia a v perme sa k nej pridali pevniny súčasnej Sibíri a Kazachstanu, čím sa vytvoril superkontinent Pangea. Počas týchto dvoch období prebehlo hercýnske vrásnenie.
Hladina mora bola v rannom paleozoiku oveľa vyššie ako dnes, po krátkom ústupe koncom orodoviku sa opäť zvýšila, čo spôsobilo vznik plytkých šelfových morí, v ktorých prekvital život.
Pannotia Pangea
Vývoj života
V paleozoiku asi pred 540 miliónmi rokov nastáva „explózia“ života (kambrická explózia života). Po ukončení globálneho zaľadnenia koncom neoproterozoika sa v kambriu objavuje množstvo nových živočíšnych aj rastlinných druhov. Na začiatku sú to morské bezchordáty, ale neskôr (v silúre, alebo devóne) sa život dostáva aj na súš (najskôr rastlinný, neskôr aj živočíšny). Za dôvod explózie života sa považuje zmena zloženia morskej vody, ktorá dovolila organizmom získavať z vody rozpustený uhličitan vápenatý a vytvárať si z neho schránky alebo kostry. Tie umožňovali oporu tela a tým aj rýchlejší pohyb.
V moriach sa vytvárajú prvé ekosystémy na koralových útesoch, sú však omnoho jednoduchšie ako dnešné a preto sú aj náchylnejšie na vymieranie. Prvohorné najmä šelfové moria sa doslova „hmýria“ trilobitmi, machovkami, ramenonožcami, ostnatokožcami, ľaliovkami a medúzami, graptolitami veľakrát čudných tvarov. V strednom paleozoiku, dochádza k evolúcii prvých chordátov. Ryby sa objavujú a v ordoviku, v perme sa začínajú vyskytovať aj prvé plazy.
Prvé suchozemské rastliny rýnie sa objavili v silúre, no v devóne vyhynuli. V karbóne sú už vyvinuté prvé stromy, čoho dôkazom sú veľké nálezy uhoľných slojov (vďaka nim dostala perióda svoje meno) s častými nálezmi odtlačkov listov, príp. stoniek z tohto obdobia (aj keď vznik uhlia organickou cestou je len jedna z hypotéz, hoci je najpravdepodobnejšia). Na konci paleozoika sa začínajú vyskytovať aj vyššie rastliny (zatiaľ nahosemenné).
Trilobity
Druhohory
Geologický vývoj
Superkontinent Pangea sa v mezozoiku rozpadol na severný kontinent Laurázia a južný kontinent Gondwana. Neskôr sa Laurázia aj Gondwana rozpadli aj v severo-južnom smere v dôsledku vzniku Atlantického oceánu na Severnú Ameriku aEuráziu, resp. Južnú Ameriku, Afriku. Z juhu Gondwany sa oddelila Antarktída a Austrália. Od Afriky sa následne oddelil aIndický subkontinent, ktorý sa posúval na sever, kde narazil do Ázie za vzniku pohoria Himaláje. Koncom mezozoika sa kontinenty presunuli približne na svoje dnešné miesta.
S posunom kontinentov je spojené posledné vrásnenie - alpínske, ktoré vytvorilo pohoria Alpy, Karpaty, Balkán, Dináre,Taurus, Krymské vrchy, Kaukaz, Pamír a Himaláje. Vrásnenie prebiehalo aj na západe, vznikali Andy a Kordillery. V mezozoiku je zaznamenaný výskyt enormnej bazaltovej vulkanickej činnosti, napr. Dekkanské a Sibírske trapy, alebo rozpadom Pangey rozčlenená Stredoatlantická magmatická provincia.
Vývoj života
Na konci permu nastáva masívne vymieranie organizmov (podľa niektorých odhadov vymrelo až 90 % životných foriem), čo umožnuje vývoj úplne nových druhov. Mezozoikum je často označované za „éru plazov“, ktoré dominovali všetkým kútom Zeme, alebo za „éru dinosaurov“. Tieto sa vyvinuli počas niekoľkých miliónov rokov po perme a postupne obsadili prakticky celú súš; neskôr v podobe vtákov ku koncu mezozoika aj ovzdušie a moria. Popri nich sa začínajú v triase vyvíjať aj cicavce, no vedľa dinosaurov dokonale prispôsobených životným podmienkam mezozoika nemajú šancu. V morskom prostredí tiež nastáva expanzia mäkkýšov a nových druhov žralokov.
Ku koncu mezozoika nastupujú moderné jaštery a hady, cicavce s placentou (placentovce) a pravdepodobne aj prvé primáty. Koniec mezozoika bol poznačený masívnymvymieraním spôsobeným najpravdepodobnejšie pádom meteoritu (iné teórie hovoria o drastickej zmene klimatických podmienok spôsobenej rozsiahlou vulkanickou činnosťou, alebo znížení obsahu kyslíka).
Z rastlín dominovali v druhohorách nahosemenné rastliny (ihličiny, cykasy, ginká). Krytosemenné (kvitnúce) rastliny sú známe od kriedy.
